Secesia

Secesia bola posledným umeleckým slohom, ktorému sa podarilo vtisnúť svoje umelecké znaky všetkým prejavom moderného umenia a vytvoriť módu a životný štýl na konci19. a začiatkom 20. storočia.
Názov vznikol ako označenie protestného hnutia moderných umelcov proti konzervatívcom, ktorí rozhodovali o umeleckých spolkoch. Príkladom starých Rimanov previedli moderní umelci „secessio“ (lat. odchod), odišli z dovtedajších spolkov a založili nové. Ako u každého slohu aj u secesie môžeme nájsť radu charakteristických znakov, spoločných pre všetky artefakty najrôznejšieho druhu a pôvodu, ktoré vyrástli z jednotnej slohovej základne. Za jej hlavné črty sa považuje ornamentálnosť, lineárnosť a plošnosť, záľuba v neobvyklých lomených farbách a estetickom využití rôznych materiálov. Ornamentálnosť už pre secesného umelca nie je ničím pridaným, čo len zdobí, ale sa stáva samotnou podstatou umenia. Vláčny ornament vyjadruje zvláštnu kvalitu secesného cítenia, ktoré sa vyhýba silným citovým výkyvom a silnému vypätiu vôle a tiahne k vyrovnanej náladovosti. Ornamentálnosť určuje celý sloh od závesného obrazu cez voľnú sochu až po architektúru. Vedľa ornamentu inšpirovaného flórou sa objavuje aj ornament geometrický. Secesná línia je plynulá vlniaca sa krivka, vyvolávajúca dojem nenásilného pohybu v ploche, ktorej jednotvárnosť sa vyrovnáva farebnosťou. Linearizmus ovládol skôr plošné umenia, najmä knižnú a užitú grafiku, prenikol však aj do architektúry. Farebnosť prestáva byť len charakteristikou zobrazeného predmetu, začína byť hodnotou samou o sebe. Základom je princíp farebnej harmónie alebo kontrastu. Na rozdiel od impresionizmu sa biela a čierna stali opäť farbami, oproti tmavému, teplému koloritu historizmu postavili chladnú, svetlú a jasnú farebnosť, dávali prednosť žltej, fialovej, modrej a zelenej v rôznych odtieňoch.
Kombinácia rôznych materiálov slúžila hlavne optickému dojmu a vyjadreniu premenlivosti hmoty.
Ústrednou tendenciou secesnej tvorby bola štylizácia.

Aj sám pojem vznikol v secesii a predstavoval snahu o obrátiť sa znovu k prírodným tvarom a upraviť ich podľa svojich zásad proporcionality a eurytmie. Dynamizmus – pohyb vyjadruje podstatu secesného ornamentu prebiehajúceho v čase a prejavil sa aj v obľube tanca, v ktorom ľudská postava dostáva muzikálno-ornamentálnu podobu. Secesia sa pokúsila vytvoriť nový antihistorický univerzálny sloh z organických biomorfných foriem, prezentovaný ako výsledok prírodného procesu rastu.
Každý formálny prvok secesného slohu má svoj symbolický význam. ornament – dynamická vlnovka symbolizuje duchovné sily, prúd života alebo akt lásky, ornamentálny rytmus – vyjadruje duchovný poriadok prenikajúci celým dianím, kontrast – protiklady navodzujú jednotu životných rozporov a farba – obraz prestal byť len napodobnením vonkajšej skutočnosti a každá farba mala svoj symbolický význam. Obľúbenými zobrazovanými predmetmi boli: ľalie, labute, pávy, žena a jej vlasy.