Futurizmus

Tento smer vznikol v Taliansku ako prvý avantgardný smer na konci prvého desaťročia 20. storočia v okruhu anarchisticky orientovaných umelcov ako vzbura proti konvenciám umenia aj života. Roku 1909 uverejnil taliansky básnik a dramatik F. T. Marinetti (1876-1944) Manifest futurizmu, v ktorom vykreslil novú krásu, krásu rýchlosti: Závodný automobil, ktorého karosériu zdobia mohutné rúry, podobajúce sa hadom s výbušným dychom.. je krajší ako Niké Samothracká.“ Hlásal nutnosť umelecky stvárniť moderný život. Hlavnými prvkami futurizmu bol elán, smelosť a revolta. Podľa neho má umenie zodpovedať tempu modernej doby a jej technickému pokroku a to v každom umeleckom smere.

V manifeste futuristického sochárstva bola zdôraznená požiadavka pre hľadanie nových oblastí, sochársky zatiaľ neskúmaných, ktorým majú zodpovedať nové výrazové prostriedky a netradičné hmoty. Poprieť výlučné použitie jedného materiálu pre uskutočnenie jedného sochárskeho celku. Potvrdiť, že aj dvadsať rôznych materiálov (obľúbené – sklo, drevo, kartón, cement, betón, koža, látky, elektrické svetlo atď.) môže v jednom diele prispieť k zvýšeniu plastickej emotívnosti.

Futuristická socha má pracovať s predmetom predĺženým do prostredia, ktoré zahrňuje aj atmosféru, ktorá ho obklopuje. Známy z tohto obdobia je aj kult stroja. Polemika s kubizmom – futuristická socha, rovnako ako kubistická, sa má realizovať konštrukciou, ale nie objemu telesa, no akciou telesa. Pohyb futuristickej sochy sa odlišuje od kubistického tým, že je pojatý ako dynamický zákon, imanentný každému objektu. Neukončenosť predmetu určuje zákony skladby telesa aj jeho vzťahy k okoliu. Vrcholom kompozície je špirála (Boccioniho socha Rozvinutie fľaše v priestore, 1912).
Princípy futuristického sochárstva pôsobili podnetne na vývoj moderného sochárstva 20. st., ovplyvnili experimentovanie s netradičnými materiálmi, spracovanie mechanického pohybu sochy u ruských konštruktivistov, aj nové riešenia vzťahov predmetu a prostredia v kinetike. Dadaizmus